III. ZÁKON (principiálny návrh)
o urbanizme a rozvoji Slovenska
Účel zákona
Účelom tohto zákona je v prvom rade národnoštátny záujem o dlhodobý a trvalý rozvoj Slovenskej republiky v celom spektre jej spoločenského a hospodárskeho života a to hlavne jeho dlhodobým strategickým celoplošným vyváženým urbanistickým plánovaním jeho obytných sídiel a krajiny.
Urbanistickým plánovaním a projektovaním rozvoja Slovenska sa prioritne zabezpečuje komplexný rozvoj hospodárstva a spoločenského života občanov ako celku pre budúce generácie.
Základy koncepcie riadenia a plánovania rozvoja národného hospodárstva, národa a štátu.
Základ základov politiky rozvoja štátu je strategické plánovanie jeho dlhodobého rozvoja! Nie udržateľného, ale dlhodobého rozvoja!
Všetky doterajšie návrhy, štúdie a programy vlád sa ukázali, sú to len predvolebné tézy bez akejkoľvek právnej sily, záväznosti a skutočného záujmu riadiť sa vlastnými proklamáciami o rozvoji Slovenska pre Slovensko.
Katastrofálny stav Slovenska a neustále zhoršujúca hospodárska politika západných štátov, na ktorej je Slovensko bytostne závislé nám stále viac ukazuje, že je nevyhnutné konečne prijať zákon o pravidlách rozvoja štátu a nie len vyhlasovať proklamatívne rozvojové tézy vo vládnych programoch a keď hrozia celospoločenské problémy na utíšenie davu.
Účelom zákona o Urbanizme a rozvoji Slovenska je určiť zásady a pravidlá plánovania obnovy, výstavby a trvalého hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako cieľ dlhodobého celospektrálneho rozvoja štátu, jeho smerovanie ako celku s jeho jednotlivými funkčnými časťami na tradičných piatich základných úrovniach riadenia s prognózou aspoň 25 rokov dopredu.
Preto je potrebné definovať a dať základné pravidlá strategického rozvoja štátu a výstavby vedúcej k rozvoju hospodárstva, výstavby, ekonomiky, vzdelanosti a sociálnej politiky štátu.
Základné východiská plánovania obnovy, výstavby a rozvoja štátu:
Základná úroveň riadenia hospodárstva a ekonomiky na Slovensku:
- Národná celoštátna úroveň.
- Krajská úroveň.
- Okresná úroveň.
- Mestská úroveň.
- Obecná úroveň.
Na základe definovaného národnoštátneho záujmu a štátnej doktríny nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu, ktoré okrem iného zahŕňa najmä pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu a i., t.j. celkový rozvoj štátu.
Aby sa naplnili tieto cele, po skúsenostiach z totálnou decentralizáciou moci po roku 1990 a hlavne po roku 1995 je nevyhnutné, aby štát v národnoštátnom záujme svojej existencie prevzal späť do majoritného vlastníctva, riadenie a kontrolu všetkých prirodzených monopolov, všetky hlavné nosiče médií, energií a ich subsystémy, strategické zdroje a nosiče informácií a ich zariadení, pozemné komunikácie okrem komunikácií miest a obcí, ťažobných systémov a ložísk podzemných zdrojov surovín a energií, vzdelávanie, základnú zdravotnú starostlivosť, vedu a výskum, obranu a rozvoj štátu a i.
Ako začať?
Každý, kto vstupuje do riadenia štátu si musí uvedomiť, že štát je jedno veľké obytné sídlo s potravinovými, surovinovými, energetickými a výrobnými zdrojovými možnosťami s pôvodným dominantným majoritným národom so svojimi špecifickými vlastnosťami, tradíciami, kultúrou, sociálnymi tradíciami a zručnosťami, ktoré je ešte atomizované a špecifické v jednotlivých lokalitách Slovenska.
Na to, ktorým smerom sa má štát rozvíjať a čo má pre najbližšie obdobie aspoň na 25 rokov dosiahnuť je nutné vychádzať z celoštátnych národných a lokálnych zdrojových špecifík Slovenska vrátane historických väzieb a vzťahov na rozvoj a smerovanie susedných a národne blízkych štátov.
Na základe týchto daností, poznania histórie a súčasnosti je potrebné ustanoviť „Národnoštátny záujem“ (charakter, smerovanie a ciele štátu) a štátna politika musí vytvárať legislatívne podmienky a prostredie pre koncepčný, systémový a dlhodobý rozvoj štátu a národa, ako jeden nedeliteľný celok.
Definovanie „Národnoštátneho záujmu“ a „Štátnej doktríny“ je základ pre určenie charakteru štátu, jeho rozvoj a ciele bytia v nastávajúcich, už nezvratných zmenách vo svete a miesta národných štátov a ich hospodárstva v nastupujúcom novom svetovom zriadení.
Princíp riadenia a plánovania rozvoja štátu cez princípy a základné pravidlá urbanizmu:
Na základe definovaného a kodifikovaného národnoštátneho záujmu a štátnej doktríny nastupuje konkrétne plánovanie budovania a rozvoja štátu v zmysle uvedeného znázorneného princípu plánovania, ktoré okrem iného zahŕňa najmä pravidlá na ochranu a využívanie poľnohospodárskej, lesnej a pasienkovej pôdy, vodných tokov a vodných plôch pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, výstavbu komplexov pre výrobu a spracovanie potravín; pre bývanie; sociálne, humanitárne a zdravotné zabezpečenie občanov, vzdelávanie, vedu, kultúru, voľný čas, šport, obranu, ai., t.j. celkový rozvoj štátu.
Schéma hospodárskeho a sociálneho plánovania rozvoja Slovenska cez nástroje urbanizmu a územného plánovania:
Princíp plánovania hospodárstva, priemyslu a jeho subsystémov na štátnej rovni.
Veľké rozvojové projekty s vplyvom na celonárodný a celoštátny rozvoj Slovenska s dopadom na demografický a celospoločenský rozvoj, rozvoj infraštruktúry strategického a národného významu a záujmu strategického priemyslu, energetiky dopravy, vedy a výskumu, vzdelávania, zdravotníctva, výroba distribúcia strategických liečiv, potravinovej bezpečnosti, vojenskej a civilnej obrany, menový a finančný sektor musí plánovať, uskutočňovať, riadiť a kontrolovať štát. Všetky hospodárske odvetvia, infraštruktúra a služby musia byť na území Slovenska rozmiestnené plošne logicky v súlade s miestnymi surovinovými, energetickými, ľudskými, komunikačnými a ďalšími zdrojmi, dopravnými sieťami, ubytovacími možnosťami, vzdelávacími a sociálnymi zariadeniami pre pomoc rodinám, tradíciami, prírodnými danosťami a pod. tak, aby zohľadňovali ochranu prírody, poľnohospodárskej pôdy, lesov a pasienkov, vodných zdrojov a tokov, atď.
Ich realizácia, výrazné majoritné vlastníctvo, správa, riadenie a rozvoj musí byť v rukách a pod kontrolou štátu ! Len vtedy je možné viesť v maximálne možnej miere samostatnú hospodársku a sociálnu politiku nie len udržateľnosti, ale trvalého rozvoja štátu !
Názorné rozmiestnenie priemyslu:
Názorné funkčné, tradičné a praktické administratívne rozdelenie Slovenska:
Schéma riadenia a plánovania na štátnej úrovni:
Princíp plánovania a riadenia hospodárstva na krajskej úrovni:
Na krajskej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj sa musí navrhovať, plánovať a posudzovať v spolupráci a v koordinácii s väzbou na celoštátnu úroveň plánovania a riadenia.
Sú to hlavne väčšie vnútroštátne programy krajskej infraštruktúry, ako sú napr. dopravné a energetické systémy krajského významu, potravinová produkcia, jej spracovanie a distribúcia, energetika a rozvodné a distribučné siete, informačné systémy, letecká, cestná a vodná doprava, rozvojové projekty sociálnych programov, ochrana zdravia, civilnej ochrany, služieb obyvateľstvu, a pod.
Plánovanie na krajskej úrovni je podriadené plánu rozvoja na celoštátnej úrovni.
Schéma riadenia a plánovania na krajskej úrovni:
Princíp plánovania a riadenia hospodárstva na okresnej úrovni::
Na okresnej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj sa musí navrhovať, plánovať a posudzovať v spolupráci a v koordinácii s väzbou na krajskú úroveň plánovania a riadenia.
Sú to menšie vnútroštátne programy infraštruktúry na okresnej úrovni, ako sú napr. dopravné a informačné systémy okresného významu, energetika a rozvodné a distribučné siete, sociálne programy a služby, vzdelávanie, zdravotníctvo, produkcia potravín, ich spracovanie a distribúcia a pod.
Plánovanie na okresnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na celoštátnej a krajskej úrovni.
Schéma riadenia a plánovania na okresnej úrovni:
Princíp plánovania a riadenia na mestskej úrovni s väzbou na priľahlé obce:
Na obecnej územnej úrovni sa infraštrukturálny rozvoj musí navrhovať, plánovať a posudzovať v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom a priľahlými obcami.
Sú to hlavne menšie mestské a obecné programy infraštruktúry vytvárajúc vzájomné väzby a podporu obec-mesto-obec, ako sú napr. miestne cestné komunikácie a miestna verejná doprava, informačné systémy miestneho významu a významu vo väzbe na okresné siete, poľnohospodárska prvovýroba a poľnohospodárske služby, spracovanie a distribúcia potravín, miestny priemysel a služby miestneho významu, ťažba a spracovanie miestnych surovín, vzdelávanie, záujmové centrá voľného času pre mládež, starostlivosť o dôchodcov a zdravotne postihnutých, miestna kultúra, bytová politika, zdravotnícke služby miestneho významu a prvého kontaktu a pod.
Plánovanie na mestskej úrovni je podriadené plánu rozvoja na okresnej a krajskej úrovni.
Schéma riadenia a plánovania na mestskej úrovni:
Princíp plánovania a riadenia na obecnej úrovni s väzbou na mesto:
Na obecnej územnej úrovni v prípadoch infraštrukturálnych stavieb sa navrhuje a plánuje rozvoj podrobne v spolupráci a v koordinácii s okresným úradom.
Sú to hlavne menšie obecné stavby infraštruktúry, ako sú napr. cesty a informačné systémy miestneho významu a významu vo väzbe na okresné siete, poľnohospodárska prvovýroba a poľnohospodárske služby, základné školstvo, miestna kultúra, služby miestneho významu, ťažba a spracovanie miestnych surovín, zdravotnícke služby miestneho významu.
Plánovanie na obecnej úrovni je podriadené plánu rozvoja na mestskej úrovni.
Schéma riadenia a plánovania na obecnej úrovni:
Princípy už priameho technicko-administratívneho umiestňovania priemyslu a jeho stavieb s nevyhnutným servisným a občianskym zabezpečením kapacít na Slovensku:
Paradoxne, jediná „pred úradnícka“ vláda, vláda historicky asi najväčšej devastácie štátu s prípravou takýchto podmienok už začala, pretože aj keď bez porozumenia, ale aspoň trochu jej úradníci počúvali a urobili k plánovaniu rozvoja štátu prvý „štvrť krok“ tým, že pôvodný zákon č. 50/1976 Zb. rozdelila na dva zákony a v prijatom zákone č. 200/2022 Z.z. o Územnom plánovaní toto plánovanie rozšírila o akési nezáväzné ustanovenia o urbanistickom plánovaní, a založila úrad územného plánovania „URBION“. Zatiaľ je to úrad bez jasných princípov činnosti a koncepcie plánovania, bez riadenia a kontroly hospodárskeho rozvoja štátu, bez právnej – zákonnej sily týchto činností a bez akejkoľvek zodpovednosti. Úrad je zatiaľ určený len pre schvaľovanie územných plánov a rozdeľovanie dotácií na ich preplatenie, elektronické archivovanie komunikácie medzi projektantom, rôznymi organizáciami a stavebnými úradmi, ale jeho budúcnosť tak, ako je navrhnutá je zatiaľ neistá…
Práve tento Úrad pre územné plánovanie a výstavbu musí vykonávať plánovanie rozvoja štátu a dohľad nad územným plánovaním a výstavbou!
Len pre zaujímavosť, ako ukážku neschopnosti koncepčne riadiť štát a jeho rozvoj uvediem, že pôvodný úrad pre urbanizmus a plánovanie rozvoja vtedy Československej republiky založený niekedy na prelome 50 a 60 rokov min. stor. bol v roku 1993 zrušený. Na podnet konferencie OSN HABITAT II v roku 1996 v Istanbule bol Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR SR) opäť zriadený Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION až v roku 2006, ale akú, takú činnosť začal až v roku 2008. V júni roku 2013 bol URBION znovu zrušený… V roku 2022 bol tento úrad zmenou pôvodných okresných úradov opäť zriadený, ako Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, stále však len ako administratívne nadriadený úrad stavebným úradom…
Poznámka:
Podrobnosti prostredníctvom osobitnej odbornej prednášky.
Ivan Pauer
a
kolektív.